Miestni obyvatelia tieto hory nazývali Hombarkami a je pravdepodobné, že tento názov má nemecký pôvod (v nemčine „Hom“ znamená kopa, „Berg“ hora). Práve kvôli rozsiahlemu nemeckému osídleniu v minulosti pochádza mnoho názvov v okolí Pienin z tohto jazyka. Kazimierz Sosnowski sa pokúsil zaviesť poľský ekvivalent (Pieniny Niedzické), ale neprijal sa. Na nemeckých a rakúskych mapách sa stále používal nesprávny názov pohoria Braniska. Názov Pieniny Spišské sa zaviedol až po druhej svetovej vojne a nie je logický, pretože nezahŕňa slovenskú časť Pienin, ktorá sa nachádza aj v oblasti Spiša.

Určite nie mučenie, hoci ani to nie je úplná pravda, pretože jedna z expozícií sa presne týka práve tohto. Začínajúc od začiatku výstavy v hrade Dunajec v Niedzici, nájdete expozície v troch objektoch: v hrade, v kočiarni a v sýpke.

Interiéry horného a stredného hradu boli upravené na múzejné účely, pričom sa zachovala historická dispozícia a charakter objektu. Zbierky, ktoré sa nachádzajú v rámci expozície, boli zhromažďované s ohľadom na zariadenie interiérov hradu, napríklad: väzenie s mučiarňou, izba spišského županá, spálňa županá, strážna izba alebo obytné komnaty posledných majiteľov hradu – rodiny Salamonovcov. V historických sálach sú umiestnené predmety, ktoré pochádzajú z archeologických prác vykonávaných v hrade, ako aj staré fotografie. Ďalšou atrakciou hradu sú vyhliadkové terasy, odkiaľ si môžete vychutnať krásu okolia.

Ďalším objektom, ktorý je prístupný pre návštevníkov, je kočiara, ktorá sa nachádza neďaleko hradu, pri parkovisku. V jej interiéri sú vystavené historické vozidlá ťahané koňmi, ktoré pochádzajú z rokov 1900 –

Poľský Spiš je región, ktorý sa pýši nielen bohatou históriou, ale je aj veľmi atraktívny z hľadiska turistiky. Topograficky sa dá územie Poľského Spiša rozdeliť na oblasť Spišských Pienin a Spišskej Magury. Tieto dva regióny sú od seba oddelené údolím Łapszanky, priesmykom Trybská a údolím Trybského potoka.

Turistické atrakcie si treba určite pozrieť osobne, ale nič nebráni tomu, aby ste sa ešte predtým oboznámili s prehľadnou históriou tohto regiónu. Na začiatku patrilo územie dnešného Poľského Spiša pravdepodobne Poľsku až do XI. alebo XII. storočia. Neskôr prešlo pod vládu Uhorského kráľovstva. Osídlila ho rodina Berzeviczových, ktorá v roku 1209 získala územie od rieky Poprad až po Snehové hory (vtedyšný názov Tatier). Ich sídlom bol hrad v Niedzici.

V XV. storočí vládli na tomto území poľskí magnáti: Hieronim Łaski a jeho syn Olbracht Łaski. Neskôr prešlo do vlastníctva rodu Horváthovcov. V XVII. storočí sa dostalo pod vládu rodu Giovanellichovcov. V roku 1776 sa vrátilo do vlastníctva rodu Horváthovcov.

Od polovice XIX. storočia prešli šľachtické majetky v Zamagurí do vlastníctva uhorského rodu Salamonovcov a nemeckého rodu Jungenfeldovcov, ktorí tam zostali až do príchodu Červenej armády. Práve rod Salamonovcov bol posledným vlastníkom hradu Dunajec.

V dôsledku sporov po prvej svetovej vojne a bojov s boľševikmi boli nakoniec k Poľsku pripojené územia Spiša a Oravy, čím vznikol spišsko-oravský okres s pobočkou okresného úradu v Łapszach Nižných. V roku 1925 bol Poľský Spiš začlenený do novotarského okresu.

V roku 1938 dochádza k prejednávaniu hraníc v dôsledku čoraz jasnejších požiadaviek poľskej delegácie voči Česko-Slovensku. Napriek ich pozitívnemu výsledku však tieto zmeny dlho netrvajú, pretože v roku 1939 vypukla druhá svetová vojna a všetky územia získané v posledných desaťročiach boli opäť pripojené k Česko-Slovensku.

Konečné vymedzenie poľsko-česko-slovenskej hranice na Spiši nastalo na základe dohody uzavretej vo Varšave