Trochu z histórie

Lešnica je malá dedina, ktorej história siaha až do konca 13. storočia. Tri storočia neskôr sa dostala do vlastníctva mníchov z Červeného kláštora, no v nasledujúcich storočiach zostala takmer úplne odrezaná od sveta. Prvým spojením s civilizáciou bola až Pieninská cesta, ktorá bola postavená na konci 19. storočia. Obyvatelia Lešnice museli čakať na cestu od strany Veľkého Lipníka až do roku 1967! Dlhoročná izolácia však mala aj pozitívne stránky, pretože práve vďaka nej sa v Lešnici relatívne dlho zachovali tradičné zvyky a architektúra. Po skončení prvej svetovej vojny vypukol spor medzi obnoveným Poľskom a vtedajšou Česko-Slovenskou republikou o Lešnicu. Vtedy sa dedina dostala do hraníc nášho južného suseda, no v roku 1938 Poľsko opäť pripojilo Lešnicu k svojmu územiu. Tento stav trval až do vypuknutia ďalšej vojny, po ktorej skončení sa hranica definitívne ustálila v súčasnej podobe.

Čo stojí za to vidieť?

V Lešnici existuje rozsiahla turistická infraštruktúra (reštaurácie, penzióny, horská chata, lyžiarsky vlek), no najväčšou atrakciou je Lešnický kaňon, v ktorého údolí sa dedina nachádza. Samotný kaňon má dĺžku približne 500 m a nachádza sa priamo pri ústí potoka do Dunajca. V roku 1987 sa stal prísnou prírodnou rezerváciou. Chráni sa v ňom predovšetkým skalná vegetácia – napríklad jalovec sabínsky, skalnica strapcovitá a klinček strapcovitý, ako aj reliktné borovice.

Turistické trasy

Z Lešnice sa dá dostať do poľskej časti Pienin dvoma trasami: modrou a žltou. Najprv by sme sa však mali dostať na ich križovatku, odkiaľ môžeme odbočiť (ak ideme od strany Lešnice) doprava a vydať sa po žltej trase, ktorá nás povedie cez Šafranovku do Ščawnice, alebo môžeme ísť rovno popri Lešnickom potoku, až kým sa nedostaneme do Pieninského národného parku. A odtiaľ je už len kúsok na Sokolicu!